Pohorie Kysucké Beskydy nachádzajúce sa v severozápadnej časti Slovenska malo veľmi dobré snehové podmienky na lyžovanie. Preto aj výstavba prvých turistických chát mala mať hlavne využitie v zimnej sezóne. Nevyhovujúce dopravné prepojenie s väčšími mestami v bývalom Československu malo za následok, že v medzivojnovom období tu bola vybudovaná iba jediná turistická chata na Veľkej Rači.

historicka foto chata avc 001Žilinský odbor KČST začal v roku 1923 s prípravami výstavby chaty na Veľkej Rači. Pri výbere tejto lokality rozhodovala dostupnosť a dopravné možnosti od Žiliny. Samotná výstavba trvala štyri roky. Chata sa dokončila v roku 1927 a náklady na výstavbu predstavovali 120 000 korún. V Krásach Slovenska z roku 1965 František Kollárik v príspevku o Veľkej Rači uvádza, že chata bola slávnostne otvorená na jeseň v roku 1925. V celoročne prevádzkovanej chate s nájomcom bolo 33 lôžok v štyroch izbách a v spoločnej nocľahárni. Pre hostí bola k dispozícií aj reštaurácia. Malebnosť a romantika horskej prírody, útulnosť a skromnosť prostredia chaty privábili stovky milovníkov lyžiarskeho športu.

Vzhľadom k tomu, že tu boli dobré možnosti na lyžovanie jej návštevnosť bola vyššia v zime ako v letnom období. Po necelých dvoch rokoch prevádzkovania v roku 1929 chata zhorela. Stalo sa to v noci zo 14. na 15. februára práve pred lyžiarskymi pretekmi žilinského odboru KČST. Požiar vypukol asi o 23,00 hodine. Aj dátum vyhorenia chaty uvádza František Kollárik iný a to z 23. na 24. januára 1929. Jeho príčinu sa nepodarilo zistiť. V osudnú noc spali na chate okrem nájomcu a kuchára aj dvaja lyžiari ktorí vyskočili z izby na poschodí von cez okno, pretože prízemie bolo už v plameňoch. Budova zhorela až do základov. Neporušená ostala iba tzv. „žehliareň“, kde sa voskovali lyže.
historicka foto chata avc 003
Pravdepodobne v roku 1934 bývalý nájomca zhorenej chaty, chatár Blažej Mlynčár, postavil na zhorenisku bývalej račianskej chaty vlastnú chatu. Bola to jednoposchodová murovaná stavba s dreveným poschodím. Boli v nej tri trojlôžkové izby, dve päťlôžkové izby a jedna spoločná nocľaháreň s 15 lôžkami. Súčasťou chaty bola aj jedáleň, spoločenská miestnosť a menšia reštaurácia. Osvetlenie bolo plynovými lampami, voda bola v umývadlách a vykurovanie bolo kachľovými pecami. Pretože chata neprosperovala, ponúkol ju jej majiteľ v roku 1935 žilinskému odboru KČST. Počas 2. svetovej vojny aj v tejto chate sa ukrývali slovenskí partizáni.

historicka foto chata avc 002Po oslobodení sa stala opäť vyhľadávaným strediskom lyžiarov ktorí si obľúbili najmä 11 kilometrov dlhý zjazd z vrcholovej Poľany cez zasnežené lúky Radvanky, Upratiska, Kalinovho vrchu a Zvrklova až na železničnú zastávku do Oščadnice. Táto chata stála pod vrcholom Veľkej Rače osamote až do roku 1970. Po dlhé roky ju viedla statočná chatárka pani Mlynčárová. Chatu odkúpil n.p. Tatra Čadca (neskôr pretransformovaný na spoločnosť AVC Čadca), ktorý ju čiastočne prestaval a chatármi tu boli Ján Kľučka, od roku 1975 – 1992 Jozef Mišura, po ňom do roku 1996 ju viedol Štefan Hmíra. Chata stále poskytovala ubytovanie aj pre voľný cestovný ruch.

V roku 1997 si chatu prenajal a viedol Ján Hečko, ktorý ju v roku 2004 odkúpil s manželkou Evou do súkromného vlastníctva a prevádzkujú ju až po dnes. Počas uvedených rokov bola niekoľkokrát prestavaná a zrekonštruovaná. Chata dnes nesie názov Chata Tadeáš Veľká Rača.

View the embedded image gallery online at:
http://www.chatatadeas.sk/historia#sigProIdcc9a4897c9